- Dátum: 24.12.2016
- Kategória: Chcem byť zdravý, Motivácia
Nad písaním týchto riadkov som uvažoval už dlho. Váhal som, pretože táto téma sa môže dotknúť mojich kolegov/spolupracovníkov. Pre úplné pochopenie však nebudem mojim názorom šetriť. Tým, ktorých sa to dotkne sa vopred ospravedlňujem, tým, ktorý súhlasia vopred ďakujem za podporu.
Posledných X rokov, najmä v čase Vianoc mám nespočetné množstvo mailov, správ i stretnutí s rovnakým alebo obdobným obsahom.
„Ľuboš/tréner chcel/a by som pre svojho partnera/manžela/manželku/kohokoľvek vianočný poukaz na tréningové hodiny s tebou/Vami.“
Tento rok dokonca aj majiteľ fitnescentra kde pôsobím už niekoľko rokov apeloval, že „Je potrebné, aby si dal takéto hodiny.“
Napriek tomu, že už viac ako desaťročie to nerobím, a či našťastie či bohužiaľ určite ani nebudem.
Pýtate sa prečo takéto Vianočné poukážky na hodiny s osobným trénerom nerobím?
Pretože:
- Takýto poukaz kúpi spravidla aktívna žena svojmu tučnému/hrbatému/lenivému mužovi alebo opačne,
- Takýto poukaz sa kupuje pre obéznych alebo chorých ľudí, ktorý oň spravidla nemajú ani najmenší záujem,
- Ten kto má seriózny záujem o hodiny s trénerom si ich spravidla zmanažuje na priamo a nepotrebuje ich od nikoho dostať,
- Takáto spolupráca nemá najmenší význam – a toto je pre mňa najdôležitejší bod.
Neberte to zle, ale nemám v úmysle nikoho urážať ani zhadzovať. Naopak uznávam, že niekto cvičí ako blázon, niekto hraje šachy a niekto proste miluje jesť čipsy za televízorom. Pokiaľ si dospelý je to vec tvojej osobnej voľby a môže ti byť fuk, čo si kto o tom myslí.
Sám som mal vlastné fitnescentrum niekoľko rokov. V začiatkoch som takéto spolupráce robil. Poradil mi to známy, ktorý podnikal.
„Ľuboš, urob Vianočné poukazy na hodiny s trénerom. Idú sviatky, predáš toho na kvantá. Bude bakšiš na sviatky.“ Vysvetlil mi, že je to osvedčený marketing.
A vieš čo? Fakt mal pravdu. Dal som vyrobiť smiešny banner do miestnych novín za pár korún. Do pár dní som mohol rátať koruny na tisícky. Ešte nikdy nebol o moje trénerské služby taký záujem. Veľmi som sa tešil. „Tsssss, to musím byť (macher) tréner, keď je o moje služby takýto záujem“ myslel som si.
No. A … prišlo obdobie po sviatkoch kedy nastúpili všetci tí, ktorí tieto poukazy dostali…
Prišiel hrbatý muž, ktorého jediný problém, že „POTREBUJE BICEPSY“.
Prišla obézna žena, ktorá bola posadnutá tým, že „NECHCE BYŤ KULTURISTISTKA“.
Prišla veľmi štíhla žena, ktorá mala problémy (absolútne pokazená chrbtica) a jediné na čom jej záležalo „POTREBUJEM ZHODIŤ TIE ŠUNKY“.
… ľudí, ktorí dostali takéto poukazy na (moje) hodiny s trénerom bolo asi 20. Ako som už písal možno bohužiaľ, možno našťastie, takmer všetci boli tohto „kalibru“.
Opakujem sa: nechcem nikoho urážať. Ale.
Už od úplného začiatku mám trénerstvo naozaj rád. Teším sa na každú hodinu, ktorú odcvičím (ja), odtrénujem (niekoho iného) alebo preštudujem niečo k tejto téme.
S týmito ľuďmi som strávil spravidla 10 hodín, niektorí aktívnejší mali týchto 10 poukazových hodín viackrát. Tréning trvá 1 hodinu, t.z. 60 minút. Ak si zoberieš, že normálna pracovná doba trvá 8 hodín za bežný deň ti prišlo 8 takýchto ľudí.
8 hodín s ôsmimi ľuďmi, ktorý ti každú minútu dávajú pocítiť, že sú tam za trest. Že je to výmysel ich ženy/muža/sestry a teda nemohli ich s takým darčekom poslať do r..i.
Asi si vieš predstaviť ako som sa cítil na konci „šichty“. Zničený, úplne vycucaný z energie a frustrovaný. Po takomto dni som mal pocit, že idem minimálne z rudnej bane po 16hodinovej šichte kde ma ešte aj bičovali. Fakt hrozné…
Áno, áno. Samozrejme. Trénoval som aj bez-poukazových ľudí a aj niektorí poukazoví boli naozaj so serióznym záujmom, česť výnimkám. Drvivá väčšina však nie.
Po „dobúchaní“ (pretože inak sa to nazvať nedá) týchto poukazových cvičencov som chcel naozaj ako tréner skončiť. Vyťahaný z energie som strácal čas s ľuďmi, ktorí o moje služby absolútne nestáli a pre dobro v rodine si ten čas chodili so mnou odtrpieť. Ach….
V rámci štúdia a prehodnotenia poukazového zárobku/prínosu som sa rozhodol, že ak chcem v trénerskej činnosti pokračovať musím robiť niečo, čo má zmysel. A ako asi chápeš tréningy tohto druhu nemajú žiaden zmysel.
Viem, že nikto z nás nie je dokonalý. Avšak týmto chcem vyzvať aj tých, ktorý nad takýmto poukazom premýšľajú pre niekoho blízkeho, polož si prosím otázku „Ak niekomu kúpiš takého hodiny s trénerom, bude to pre toho obdarovaného darček alebo trest?“.
Aby som uviedol kompletný pohľad. Spolupracujem s viacerými osobnými trénermi, športovými klubmi a fitnescentrami. V rozhovoroch sme túto tému preberali aj z dôvodu môjho odmietania tejto spolupráce už niekoľko rokov.
Kamarát (tréner) mi povedal: „Neblázni. Čisté prachy bez roboty. Veľakrát ani neprídu na toľko hodín, koľko majú v skutočnosti predplatených.“ Ak by som nepoznal tohto trénera tak si poviem, že to je ten najväčší šupák z okolia, ktorý potrebuje zodrať každého kto príde. Ale nie…, on je len šikovnejší…!
Trénerstvo a osobný tréning je dnes už biznis.
Z obchodného (biznisového) hľadiska je vytváranie zisku prioritou. Zisk sa vytvorí, ak predáš niekomu tvoje služby. A on ich predá.
Ja v takomto prípade nie. Napriek tomu, že som chcel spochybniť jeho prístup, z obchodného hľadiska je určite správny a ten šupák som ja.
Nevadí. Ja som tréner. Svojho (ne)obchodného ducha nevyužívam.
Aký je tvoj názor na darované hodiny s osobným trénerom? Budem rád ak mi zanecháš komentár alebo správu na našej fanpage.
foto: goodfon.su